Spoločne pre (Ne)zabudnutých susedov

V stredu 9. septembra sa v Trnave uskutočnila pietna spomienka Nezabudnutí susedia, venovaná obetiam holokaustu. Do prípravy podujatia sa zapojilo aj naše spoločenstvo JEDEN.

O 10.00 hod. sa na dve minúty rozozvučali zvony trnavských kostolov. Ich zvuk pripomenul tragické udalosti minulosti a ľudí, ktorí boli prenasledovaní a zavraždení počas holokaustu.

Spomienkové podujatie pokračovalo v trnavskej Synagóge – Centre súčasného umenia, kde sa stretli preživší holokaustu, ich príbuzní a potomkovia, predstavitelia kresťanských cirkví a ďalší hostia. Súčasťou programu bola minúta ticha, modlitba Kadiš v podaní preživšieho holokaustu Ivana Pasternáka, čítanie mien obetí i záchrancov a príhovor Fedora Gála. Hudobne podujatie sprevádzal James Evans.

Pre naše spoločenstvo nebola účasť na príprave iba organizačnou pomocou. Vnímame ju ako súčasť zodpovednosti za mesto, v ktorom žijeme. Byť spoločenstvom znamená nielen stretávať sa medzi sebou, ale byť prítomní aj tam, kde si naše mesto pripomína svoju minulosť a kde sa učíme niesť zodpovednosť za jeho budúcnosť.

Holokaust nie je iba kapitolou z učebnice dejepisu. Za číslami boli konkrétni ľudia, rodiny a susedia. Aj preto má význam vyslovovať ich mená a pripomínať si zároveň tých, ktorí napriek nebezpečenstvu dokázali druhým pomôcť.

Nezabudnutí susedia nám pripomínajú, aké dôležité je nestratiť citlivosť voči nenávisti, ponižovaniu a vylučovaniu druhých. Ako kresťanské spoločenstvo chceme prispievať k tomu, aby bola Trnava mestom, v ktorom má svoje miesto úcta k dôstojnosti každého človeka, dialóg, zmierenie a odvaha postaviť sa za druhého.

Aj takto chceme byť súčasťou života nášho mesta.

Osobná modlitba je ako voda

Vo štvrtok sme sa opäť stretli ako spoločenstvo JEDEN. Témou večera bola osobná modlitba a sprevádzala nás ňou Janka Kvantová.

Modlitba môže mať mnoho podôb. Modlíme sa spoločne na svätej omši, pri chválach, v rodine či spolu s priateľmi. Popri tom však potrebujeme aj čas, keď zostávame s Bohom sami – bez programu, bez druhých ľudí a bez potreby niečo „splniť“.

Práve osobná modlitba je priestorom, v ktorom môžeme pred Boha priniesť svoj skutočný život. To, z čoho sa tešíme, čo nás trápi, čomu nerozumieme, za čo sme vďační aj to, s čím zápasíme. Nie vždy potrebujeme veľa slov. Dôležité je prísť a vytvoriť priestor na stretnutie s Ním.

Aj štvrtkové stretko bolo pozvaním znovu sa pozrieť na vlastný modlitbový život. Má v mojom bežnom týždni Boh priestor, v ktorom sme spolu iba my dvaja?

Ďakujeme Janke za tému aj všetkým, ktorí prišli a vytvorili spoločný večer.